Oznam

20. října 2010 v 14:42 | Sisi |  A iné
Ahoj,
mám nový blog... Dôvod je jeden a veľa. :))
www.zenska-energie.blog.cz
 

Rozpravkova knizka starej mami 1,

9. října 2010 v 18:03 | Sisi |  Rozprávková knižka starej mami
Už by sa naozaj zišlo aj niečo napísať... Podotýkam, že všetko je v tu v "režime" prestavby, ale na to, aby som urobila nejaký dobrý Design by som sa zrejme musela vyzbrojiť poriadnym dúškom trpezlivosti a dúfam, že sa mi to raz podarí...

Ahoj a Vzhľad Blogu

10. září 2010 v 19:09 | Sisi |  A iné
Ahoj... Tak ozývam sa až teraz. Dôvodou, prečo som sem nepísala je niekoľko a nejdem ich sem vypisovať. Prepáčte.
V prvom rade sa chcem poďakovať Betke - prirodnebytosti.cz , že ma nakopla jedným komentárom a ja som začala rozmýšľať, že príbehy nemôžu zostať nedokončené... A tak som na chvíľu opäť tu. Neviem, ako sa mi bude všetko dariť, ale dúfam, že s aVám tu bude páčiť, tak ešte raz, Vítam Vás. :)

A čo sa týka toho vzhľadu... Tento vzhľad sa dá predvoliť a páči sa mi, pôsobí na mňa tak tajomne a zároveň čitateľsky... tak dobre. Ahoj
                                            
...
 


James Potter a Lily Evansová 13.Kapitola

31. května 2010 v 19:38 | Sisi |  James Potter - Lily Evansová Poviedky
O tri roky... Teda Lily, James a všetci ostatní už majú 15 rokov... alebo 14.

Tanec

9. května 2010 v 7:34 | Sisi
Už dlhšiu dobu pokukujem po tomto nadpise TANEC. Teda po téme týždňa. Predtým bol téma týždňa More, ma ktorú som tiež chcela niečo napísať, ale akosi to veľmi nešlo... A tak Vám semnapíšem niečo o tanci, ktorý patri medzi moje vášne, aj keď nechodím na žiadny krúžok a podobne.
Už od mala som rada tancovala. Púšťala som si pesničky a tancovala a tancovala, tancovala... Keď som bola staršia bolo to menej a pootom zase viac.
Tanec mi najviac pomáhal, keď som prišla domov zo školy, alebo mi bolo zle. Zapla som si hudbu podľa toho, alú mám náladu a vyjadrovala tancom pocity. Mohla som povedať to čo cítim, ale inaou rečou. Rečou tela. Slová niekedy sú málo, ale keď sa potrebujete vyrozprávať, povedzte to tancu. Môžete byť šialení ako hurikán a naopak neždní ako kvetinka...
Odporúčam.
Tancov máme veľa druhou a každý si môže vybrať podľa seba. Záleží aj na Vašej povahe, aký ste. Ak ste taký citlivejší - nič v zlom - ,možno by pre vás bol viac spoločenský tanec. Ale to je na Vás. Musíte cítiž, že ten druh tanca Vás k sebe priťahuje neviditeľnými rukami a vy musíte, musíte s musíte...
A neopak, medzi druhmi tacu nemusíte robiť nijaké rozdielo a tak je to asi najlepšie.
Ale viete čo? Ak oslavujete napríklad slnovraty a rôzne svitky Víl a tak podobne tancujete? Napríklad pri strome alebo len tak v prírode? :))
Priznám sa, ja áno. A poviem Vám... na všetko naokolo zabudnete, aj keď máte nejaké starosti či problémy... :))
Hm... čo ešte by sin? Neviem.
Viem, je to veľmi krátky článok, ale nie som obdarená rečníckou schopnosťou, aj keď toto skôr píšem. Ale viete, ako to myslím...
Tak Vám želám pekné tancovanie... :)
Tanec.,

Ahoj...

27. dubna 2010 v 11:46 | Sisi |  Zaujímavosti
Ahojte, tak ako sa máte? Dúfam, že fajn... Vonku je krásne, jar je tu veľmi, veľmi cítiť a dúfam, že to cítite a vidíte aj vy. Veď to se nedá nevidieť a necítiť... Alebo sa snáď mýlim?
Dúfam, že si našu nááádherú jar vychutnávate naplno, a je mi ľúto, aj máte na niečo alergiu, ktorá pretrváva hlavne na jar. Možno si myslíte, že som sa na blog úplne vykašľala, ale je to tak aj nie je to tak...
Myslím na čitárov hlavne mojich poviedok a sľubujem, že sem nejaké pribudnú, ale musím ich nastaviť. A tí, čo chodia do školy ma určite chápu, pretože sa musím veľa učiť vzhľadom na to, že mám málo známok, musím sa teraz veľa učiť, lebo som bola chorá a viete, aké to je... Učitelia Vás chcú hneď skúšať a tak...
Ale nejako to zvládeneme a máme tu prázdniny! Veď už tu pomaly budú. Verím, že sa všééetci neuveriteľne veľmi tešíte. Tak nech Vám to zostane čo naj - naj dlhšie.
                                                                                                             Všetko dobré.
                                                                                            Sisi
....

Sylvie

18. dubna 2010 v 7:50 | Sisi - Fay |  Píšeme príbeh!
A máme tu novú postavu. Ďakujem Fay. :))


Jméno: Sylvie
Věk: 17 let
Vlasy si barví na červeno nebo fialovo, je drobná, nosí zajímavé oblečení a vypadá ulítle xDD
- Je velmi energická, temperamentní, ulítlá, střeštěná a poťouchlá. Má ráda humor a parodie, dokáže si dělat legraci i sama ze sebe. Spolužáci o ní říkají, že je jako z jiné planety. Nemá ráda pravidla a autority, za všech okolností je úpřimná a svá. Zajímá ji ochrana přírody. Má ráda divadlo, tanec a večírky, společnost. Zároveň je i hodně vnímavá k nadpřirozeným věcem :))
Sylvie
Fay, môže byť obrázok? Ak nie, napíš koment. :)

Tajná Láska Siriusa Blacka 5.Kapitola

12. dubna 2010 v 0:00 | Sisi |  Len tak z hlavy...
,,Ach. Mohla som si myslieť, že sa na ňu budú takto pozerať. Nemohla si obliecť uniformu?" povedala horlivo Lily a utekala za Bellou. Chytila ju za lakeť a otočila k sebe.
,,Hej, Bella! Vráťme sa do izby a oblečieš si uniformu. Dobre? Nemôžeš takto chodiť po chodbách. Vieš čo nám dá McGonagallka?"
Bella sa len na Lilly pozrela a vytrhla sa jej zo zovretia. A už tu nebola. Lily a Alice sa nechápavo rozhliadali po miestnosti.
,,Tak fajn. Nechám ju tak. Nech si robí, čo len chce! Ale chcela som jej len dobre," povedala a vyšla na chodbu. Tam stále McGonagallová a rozprávala sa s Bellou.
,,No vidíš, ja  som to hovorila." povedala Lily a pristúpila bližšie k profesorke McGonagallovej.
,,Prepáčte pani profesorka. Hovorila som Belle, že tu nesmie nosiť čo chce."
,,To je v poriadku slečna Evansová. Slečne som to už vysvetlila. Dnes môže mať oblečené čo chce, aj po pár ostatných dní. Ale ďakujem Vám za upozornenie," povedala profesorka a kamsi znepokojene odkráčala.
Lily a Alice nechápali. Bella chvíľu nehybne stála veda nich a potom potichu, takmer nezreteľne a priškrteným alebo zachrípnutým hlasom povedala:
,,Už by sme asi mali ísť," povedala a pomaly  sa dala do pôvabného kroku.
No Alice ju zdržala. ,,Kto ty vlastne si?"
Bella na chvíľu zaváhala, ale potom potichu odpovedala na otázku: ,,Som Bella."
,,Ale to my predsa vieme," zasmiala sa Alice.
,,Nechaj ju Alice," povedala Lily ," tak poď Bella, už musíš byť istotne hladná," usmiala sa.
A tak išli všetky  tri do Veľkej Siene, ktorá bola už takmer preplnená. Ešte šťastie, že Iri im obsadila ich pôvodné miesta.
,,Kde tak dlho trčíte? Boli ste snáď niekde von?" zarehotala sa s plnými ústami  jedla.
,,Nie. Len menšie.. uhm, problémy," zakašľala nenápadne Alice.
,,Hej, čo to máš prepánajána na sebe Bella?!"
No Bella bola ticho. Nechápala ich. Bola iná. A vnútri ju skrúcala veká bolesť a pred očami videla  obrazy z nedávnaje minulosti. Keby našla gumu, ktorou to vygumovať. Ale kde? Bolo to pre ňu nesmierne ťažké a bála sa to niekomu povedať. Hoci ju to hrýzlo zo všetkých strán. No neverila ľuďom, ani  nikomu. Len Dumbledorovi...
Lily a Alice si sadli, ale už tu nebolo miesto pre Bellu.
,,Kde si má sadnúť Bella?"
,,Tu je ešte voľné miesto," zakričal z druhej strany chrabromilského stolu Sirius.
Lily, Alice a Iri sa na seba prekvapene pozreli. Ale Bella neváhala. Bolo jej to úprimne jedno, kde si sadne. aj tak jejnič nechutí jesť.
Tak  teda si sadla veda Siriusa. James si ešte len zapínal košeľu v spálni. Ale nejak veľmi extrovne sa neponáhľal.
Bella si sadla. Sirius sa na ňu pozrel a pozdravil ju:
,,Ahoj. Ty si tu nová, však?"
,,Áno."
,,Si Isabell?"
,,Áno, ale volajú ma Bella."
,,Ja som Sirius." podal jej ruku a pevne stisol.
Potom sa otočil k svojmu tanieru a nabral nejaké jedlo. Keď videl, že Bella nič neje, len hľadí do prázdna nadýchol sa a povedal:
,,Ty nebudeš jesť?"
,,Nie. Ďakujem. Nechutí mi."
Sirius sa znova obrátil a začal jesť. No niečo mu stále vŕtalo hlavou a bolo mu to divné. Bola to Bella. Bola úplne iná ako ostatné dievčatá. S ktorími chodil, ale úplne iná ako dievačatá naokolo. Všade, kde sa pozrel, boli dievčatá veselé, usmiate, klábosili a trkotali, sťažovali sa, plánovali rôzne tajné žúrky, stretnutia a podobné veci. rozprávali sa o oblečení a o čarodejníckych celebritách a o podobných záležitostiach. A boli živé. No Bella.... Bola jednoducho iná. Uzavretá, smutná a tajomná. A čosi ešte. No nevedel to popísať... Očarujúca a pôvabná. Vznešená... Nedalo mu to a musel sa jej spýtať:
,,Hej Bella... A čo Ti vlastne je? Si smutná a uzavretá..."
Bella sa k nemu otočila so slzami v očiach.
,,Keby som sa o tom mohla s niekým porozprávať..."
,,Môžeš mi to povedať," navrhol sa ochotne Sirius.
No Bella pokrútila hlavou. ,,To nejde. Prepáč mi Sirius."
,,Mohli by sme... niekam ísť."
,,Nie. Veľmi ma to mrzí," povedala a vstala.
Sirius sa ešte za ňou pozeral, za jej pôvabným krokom. No nechápal samého seba. Bol si neistý a zdvorilý. to nie je možné. Veď to nie je on! Vtedy prišiel James, sadol si vedľa neho a zvraštil obočie.
,,Marí sa mi to, alebo tu pred chvíľou sedela nová slečne Isabell?"
,,Nemarí s ati nič kamoško. Sedela tu. vedľa mňa."
,,A prečo odišla? Videla snáď mňa?" zarehotal sa James, ktorý nemal zapnuté tri horzné gombíky na bielej košeli a nemal zaviazanú kravatu.
Sirius sa zasmial. ,,Neviem, či si  ťa vlastne všimla."
,,Mňa? Pche, si blázon. Kto by si mňa nevšimol," povedal smaoľúbo James.
Obaja začali jesť.

Bella sa len tak poflakovala po prázdnej chodbe, kde nikto nebol. Žiadny študent ani profesor. Všade vládlo také ticho... Hoci, keby sa približovala k dverám Veľkej Siene, ticho by pomaly, ale isto stratilo svoju moc a čaro, ktoré tentokrá Bella tam potrebovala. Ale ticho ju trochu aj ubíjalo a bolelo. Myslela len na to. Len na to. Ten obraz videla živšie a živie, viac fariem a viac si uvedomovala, čo sa vlastne stalo. Chcela to vedieť, ae ja nechcela. Ukrutne ju to bolelo. Pozrela sa von oknom. Spozsa oblakov vykuklo slnko. Nevedela, či sa má radovať alebo plakať. No úsmev bolo to posledné, na čo práve teraz myslela. Pomaly aj zabúdala, čo to vlastne je úsmev a radosť. Šťatie...
Chvíľu len tak stála pri okne a hľadela von. Na obrovský a nádherný areál školy. Napadlo ju, čo keby sa šla poprechádzať... Ale to nejde. Musí teraz chodiť na hodny ako ostatní študenti, aby im nepripadala iná a zvláštna... No túžila ísť von a sledovať všetko naokolo. Len tak, potíšku a jemne.
Vzdychla si a vtedy vyšli z Veľkej Siene študenti. Všetci mierili do klubovní po učebnice, alebo tí, ktorí už učebnice mali, mierili rovno do učební. Bella išla rovno do učebne, pretože nemala ešte žiadne knihy. Prvá hodina boli elixíry.
Bella vošla do triedy, kde nebol ešte nikto, okrem profesora Dumbleho. Bol to postarší pán so šedivými krátkymi vlasmi. Nemal bradu. Jeho tvár bola trochu zváskavená, hlavne na čele. Na hlave mal položenú zvláštnu čiapku, ktorá sa podobala tej, akú majú maturanti, keď maturujú. Bol podarený. Stál pri skrini a čosi si šomral. Prehrabával sa v knihách a rôznych príručkách elixírov.
,,Pán profesor Dumblee?" spýtal sa neisto Bella a zaklopa na dvere.
Profesor sa otočil. Mal trochu zaprášenú tvár, ale aj tak sa zasmial.
,,Vitajte slečne Isabell. Poďte ukážem  Vám to tu."
Bella poslúchla učiteľa, ktorý jej išiel oproti.
,,Ako sa Vám tu zatiaľ páči?" spýtal sa veselo.
,,Je tu pekne a... bezpečne."
,,To som rád, že sa Vám tu páči. No prv Vás musím upozorniť na pár vecí..."
Bella prikývla.
,,Tak dobre. Vlastne to nie sú veci... Jedná sa o študentov. Máme tu takích dvoch, ktorí si stále robia srandu a smejú sa z ich výtvorou a dvoch, ktorí sú veľmi dobrí. Aby ste vedela, sú to Lily Evansová a Severus Snape. Síce sú obidvaja z iních fakúlt. No a tí dvaja, čo robia len skazu sú Sirius Black a James Potter."
Bella sa zamyslela. Sirius... Sirius... Áno! To je ten, ktorý sa jej prihováral na raňajkách. No nevyzeral na to, že by urobil niečo až také zlé.
,,Sú to takí dvaja rebeli. Ale veď viete, majú takú partu. Patrí do nej aj Remus Lupin, ale on je v pohode. Dobre sa učí. Ale nechápem, ako si oni traja rozumejú... Ešte to, že tu majú remusa, inak by prepadli," povedal profesor Dumblee a pristúpil k skrini, z ktrej vytiahol už staršu učebnicu elixírov a podal ju Belle.
Učebnica nebola príliš veľká, ale ani malá. Bola staršia, ale určite bola múdra.
,,Smiem si sadnúť do zadnej lavice?" spýtala sa nesmelo Bella, keď už začali prichádzať ostatní študenti.
,,Ale isteže!" zasmial sa profesor Dumlee.

O chvíľu bola učebňa plná. Už v nej nebolo také ticho, ako prdtým, ale veselý šum a rehot študentov. Bolo síce už pár minút po zvonení, ale James, Sirius a Remus prišli len pred chvíľou. Sirius zastal pred poslednou lavidou, kde sedela Bella. No bol ticho. Zato Remus sa ozval:
,,Ahoj. Sedíme tu sívce mi traja, ale menšia pomoc by sa zišla. Môžeme si prisadnúť?"
,,Jasné."
Všetci si sadli. Bolo tu dosť miesta. V strede veľkej a širokej lavice stál kotlík. Bella uvidela pred sebou aj Lily, ktorá sedela s jej neznámich chlapcom Severusom, Alice a Iri...

James Potter a Lily Evvansová 12.Kapitola

7. dubna 2010 v 12:51 | Sisi |  James Potter - Lily Evansová Poviedky
Lily odišla po prázdninách opäť do Rokfortu a všetko tak rýchlo prešlo a už tu bola jar.
Lily išla práve na tréning. Všetci už vymenili teplé pletené šále a bundy za tenké svetre a svetríky. V ruke držala svoju metlu, ktorú by nedala za nič na svete. Ani nevedela prečo, ale bola na ňu veľmi pyšná alebo skôr hrdá. No najviac jej na tréningoch vadil Potter a Black. Robili si z nej žarty a podobne. Ale ešte nemali zápas. To len tí starší. Oni budú mať až v druhom ročníku, čo Lily ohromne trápilo a zúrila kvôli tomu, ale sa aj tešila na druhý ročník.
Keď tu za sebou počuje, že niekto beží. Myslela si, že je to Potter a tak sa rýchlo otočila, pričom jej zaviali jej dlhé ohnivé vlasy, akoby to bol oheň. No bol to len Severus. Na tvári sa jej roztiahol široký úsmev a kričala na neho:
,,Ahoj Sev!"
Severus ju dobehol a so zadychčaním dychom sa jej odzdravil:
,,Čau... L - Li....ly."
Lily sa usmiala.
,,Idem na tréning. Ideš sa na mňa pozrieť? Ale vieš čo? Už dávno sme sa nerozprávali. A ty si ma v niečom veľmi hlboko sklamal, aj keď je to už pomerne dosť dávno."
,,V čom?" začudoval sa prekvapený Severus.
,,Ale ty to veľmi dobre vieš Sirius! Vtedy na tej chodbe. Tí slizolinčania medzi nimi ty a ten chlapec. Smial si sa mu. A predsa Vám nič neurobil! Pozrel si sa na mňa, keď som mu pomohla postaviť sa zo zeme. A ja som sa pozrela na Teba."
No Severus nič nehovoril. Len ďalej kráčal s hlavou k zemi.
Lily to už ticho nedalo. Vedela, že niečo nie je v poriadku.
,,No tak Sev! Povedz mi to!"
,,Musel som predsa nejako zapadnúť Lily!!! Ty to aj tak nechápeš...," povedal a utekala od Lily preč.
Lily sa rozbehla za ním a chcela sa s ním porozprávať. No pomyslela si, že aj tak by to bolo na nič. Som len hlúpa a nič nechápem.
Keď prišla na ihrisko, boli tam už všetci a samozrejme aj kapitán družstva. Lily bola stále zamyslená a smutná. Chceo sa jej plakať, ale ako si ona sama hovorí Veľké baby neplačú. Čo je podľa mňa úplná hlúposť...... Ale nechám to na Vás.
Sirius nepatrne drgol Jamesovi do pleca.
,,Hej, čo je?" spýtal sa James a pošúchal si rameno.
,,Pozri sa na Evansovú. Je akási zvláštna, nie?"
James sa na ňu skúmavo pozrel. No akosi nemohol od nej odtrhnúť oči. Až keď pocútil pálčivú bolesť na tvári.
,,Hej, čo je?" strhol sa.
,,Čo ti šibe?! spýtal sa s rehotom Sirius.
,,A prečo nieč? Tebe šibe tiež!" zarehotal sa James a so Siriusom začali robiť grimasy.

,,Konečne si prišla Lily. Len na Tebe sme čakali," usmial sa na Lily kapitán družstva.
Lily sa naňho pousmiala a začal sa tréning. Akosi sa naň nemohla sústrediť. Chcela ísť preč a metlobal ju teraz veľmi nebavil. Čakala, kedy sa to konečne skončí. Až keď počula zapískať posledné písknutie kapitána a utekala do šatne. Rýchlo sa prezliekla a keď chcela vínsť zastavil ju James.
,,Hej, hej! Kde sa tam ponáhľaš Evansová? Ideš za Tvojim miláčikom?"
,,Koho myslíš Potter? Lebo ak viem, tak ty máš miláčikov... ou, teda miláčičiek dosť veľa a neviem, ktorú by som tak mohla nazvať. Všetky? To by sa asi hnevali. Čo povieš, keby som sa ich an to spýtala?" odvrkla mu na to Lily a a ruky si prekrížila na prsiach.
,,Pokojne môžeš. Nech sa urážajú," zasmial sa James.
,,Fajn. Keď s nejakou budeš poviem jej to. A ďalšej a ďalej. Ale teraz ma radšej pusť, dobre?"
,,Kde sa tam ponáhľaš? Zostaň nachvíľu."
Vtedy prišiel starší študent - piatak - Alec a obrankársky sa Lily zastal.
,,Hej Potter pusti ju preč. Hej? A neriskuj," povedal a odstrčil ho ďalej.
,,Ďakujem Ti Alec," Lily sa usmiala.
,,Nemáš začo." tiež sa usmial a odišiel.

Lily rýchlo utekala dnu do Rokfortu. Ani netušila, ako dlho trénovali. Začalo sa už stmievať. Rýchlo dobehla do izby, metlu odložila na jej pôvodné miesto a utekala na večeru. Vedela, že tam stretne Severusa. A mala pravdu. Práve vchádzal do siene, keď ho Lily zdrapila za ruku a odtiahla do tmavého kúta.
,,Možno to teraz vyzerá ako prepad alebo vydieranie, ale nie. Musíme sa porozprávať," povedala prísne a neodbitne Lily.
Severus bol ticho. Lily mu úplne vyrazila dych. Myslel si, že sú to nejaký starší študento z Chrabromilu.
,,Tak dobre. Počúvaj ma Sev. Si môj kamarát a ja ťa mám veľmi rada. A preto chcem od Tebe počuť vysvetlenie."
,,Povedal som Ti, že ty tomu nechápeš."
,,Myslím si, že to nie je to najlepšie vysvetlenie. Môžeš mi všetko povedať Severus. Nemám to komu povedať."
,,Nie? Ale máš."
,,A komu?"
,,Tej hnedovlasej prváčke a tým grobianom Potterovi a Blackovi."
,,Prosím? Robíš si so mňa asi srandu," falošne sa zasmiala Lily.
,,Nerobím."
,,Severus, pýtam sa ťa na rovinu. Spravila som Ti niečo? Alebo čo ti je?"
,,Tak fajn. Som zo slizolinu a je veľká škoda, že tam nechodíš ty. bol som tým sklamaný. Chápeš?!
,,Tak fajn. Vieš čo? Nechajme to tam. Áno? Poďme na večeru," povedala Lily a odišla.
Severus tam ostal ešte chvíľu stáť, ale potom odišiel do siene aj on.

Na Lily už čakala Alice. Usmievala sa od ucha k uchu a horela netrpezlivosťou. Lily si vedľa nej sadla a nechápavo sa na ňu pozrela.
,,Ahoj Alice. Si nejaká zvláštna. Čo sa deje?"
,,To nič, nič. Vlastne hej. Vieš Frank?"
,,Áno, druhák, ktorý sa Ti páči."
,,Dnes so mnou sedel na herbológii." 
,,Hej? Super! som rada, že sa tomu tam tešíš." Lily si nabrala na tanier zemiaky.
,,No a čo máš nové ty?" spýtala sa nedočkavo Alice.
,,Ale nič. Len Potter a black sú neuveriteľne dotieraví. Nezdá sa Ti?"
,,Ale mne sa zdajú celkom zlatí..." povedala potichu Alice.
,,Robíš si srandu."
Alice zmĺkla a začala jesť. Lily tiež. Keď tu pocítila tupú bolesť v členku. Au!!! Pozrela sa pod stôl. A čo nevidí? Potter je pod stolom a čosi jej hodil do členka. Lily sa nahnevala a celá zčervenela. James sa smial a všetci študenti z Chrabromilu sa pozerali pod stôl...

James Potter a Lily Evansová 11. Kapitola

6. dubna 2010 v 10:29 | Sisi |  James Potter - Lily Evansová Poviedky
Konečne doma. Povedala Lily, keď vystúpila z vlaku. Nemohla sa dočkať na rodičov a Tuni, a na všetko, čo im chce vyrozprávať. Veľmi sa tešila aj na to, čo povedia na jej darčeky.
Vystúpila z vlaku. Všade bol plno ľudí a detí, všetci sa bozkávali a objímali, smiali a boli šťastný. Ani Lily sa nevyhol tento pocit šťastia a radosti. Rozhliadla sa navôkol, aby zistila, kde sú jej rodičia. No nevidela si takmer na špičky nôh. Ľudia sa tlačili, menší študenti padali na zem, v rukách niesli kufre a klietky so sovami a iními zvieratkami. No, mačky im chodili po boku. Ale našťastie tie kufre neboli až tkaé ťažké, ako na začiatku školského roka. Teraz tam mali len pár vecí. Hygienickú taštičku, pyžamo, nejaké veci na oblečenie, možno habit, a podobne...
Konečne ich Lily zahliadla. Mama mala oblečený dlhý a teplý hnedý kabát na veľké gombíky. Bol takmer po zem so širokými rukávmi na konci. Na hlave mala tiež hnedú čipaku, teda bola to baretka a na boku bol nie veľmi veľký kvetok so štyrmi okvetnými lupienkami. Jej poplecia dlhé ryšavé vlasy mala staroslivo upravené a široko sa usmeivala s perami natretými červeným rúžom. Ocko bol trochu neohrabaný, okuliare mal zastrčené vo vrecku sivého kabáta, ktorý mal rozopnutý. Vlasy mal rozlietané na všetky strany, akoby sa ani neučesal, ale aj tak sa krásne usmieval a vítal dcéru doma.
Mama otvárala obrovkú náruč a Lily do nej radostne vhupla. Tuho objala mamku a kolísala sa na vlnách materinskej lásky. Ocko jej pomohol s jedným kufrom a tiež Lily rodičovsky objal. Lily si všimla, že ocko má nejakú novú voňaku, či parfu. Vlastne ani poriadne nevedela, aký je medzi tým rozdiel. Asi v otm, že parfum vydrží dlhšie. Ale nepoužívajú muži kolínsku...?
Ale to je predsa fuk...
Lily sa nikdy nezťažovala módou a takýmito vecami. No veď na čo? Pre ňu to boli len úplné zbytočnosti a hlúpre skrášľovače na nič... Nič v zlom, pre ľudí, ktorí to používajú...
Keď sa konečne dostala z láskyplných objatí jej rodičov, rozhliadla sa dookola. Hľadala Petuniu. No nikde ju nevidela.
,,No a... Kde je Petunia?"
Rodičia zaváhali a pozreli sa na seba. Niečo tu nehrá. Pomyslela si Lily a skúmavo sa zamrčila na oboch rodičov.

Keď prišli domov, Lily chápala ich pochybné a vyhýbavé pohľady. Petunia si ju vôbec nevšímala. Akoby bola Lily nejaký duch alebo čo. Lily to veľmi trápilo. A preto chcela preto niečo urobiť. Keď si vykladala svoje veci z kufra, vytiahla z neho nejaké darček ypod stromček a pečlivo ich schovala pod posteľ. Tešila sa na zajtrajší deň. Budú Vianoce a Lily sa nemohlaa dočkať.
Večer si ľahla neskoro do postele. No nedalo sa jej spať. Zapálalila si malú lampičku na stole a len tka ležala. No bolo jej akosi teplo. Otovrila okno v svojej izbe a vrátila sa do svojej postele. Pozerala sa von oknom a kládla si dve otázky na raz. Prečo tu ešte nie je sneh? Veď v Rokforte je ho tak veľa... a druhá Čo je to s Petuniou? Veď som sa s ňou chcela len pekne privítať a ona ma strčila, skoro som spadla dole schodmi...
Pre toto sa jej chudine nedalo spať.
Rána sa zobudila a bola jej ukrutná zima. Uvedomila si, že mala celú noc otvorené okno. Vtedy vošla do jej izby mama a úsmev na tvári jej zmrzol v okamihu, keď prišla do izby. Pozrela sa na okno a nahnevane zo zabuchla.
,,Lily zbláznila si sa? Veď ju tu hrozná zima! Určite budeš chorá."
,,Prepáč mami, ale bolo mi teplo. Ale veď sneh tu nie je tak čo..."
,,Že nie? A aká kopa! Len sa pozri von oknom!"
Lily sa postavila a von bolo plno snehu.

Na štedrovečernom sotle bolo plno všakovakých dobrôt. No žiadne darčeky nebmekčili sestrinu zatrpknutosť....

Kam dál